Zoči-voči medveďom

    Letná turistická sezóna je v plnom prúde!!! Turistické chodníky sú otvorené, všetci sledujeme najbližšiu predpoveď počasia pre hory, balíme batôžky jedlom a pršiplášťami. Okrem počasia a zanedbanej kondičky po zime sa však väčšina z nás obáva ešte jedného strašiaka ... MEDVEĎOV! Priznajme si, je ťažké myslieť na všetky rady o rolničkách a „hraní mŕtveho“ v situácii, keď pár metrov od vás stojí veľké zviera s váhou rovnou polovici osobného auta, ktoré ste odparkovali v blízkosti svojho výletného štartovacieho miesta. Úprimne, dá zabrať myslieť racionálne, keď Vám po rozume behajú krvavé scény z amerických filmov. Sú však tieto scény pravdivé? Alebo iba krivdíme plachým zvieratám, ktoré dostali do vienka strach naháňajúcu veľkosť a ostré zuby?  

    Prinášame Vám rozhovor s Erikom Ševčíkom. Dal by sa popísať ako „dobrodruh, cestovateľ a hobby fotograf“, ktorý žil 5 rokov v zahraničí – v južnej Afrike, na Novom Zélande, v Kalifornii. Po návrate do vlasti sa stal sprievodcom pre veľké cestovné kancelárie, ktoré vodil po celej centrálnej aj východnej Európe. Popri svojich potulkách svetom „odkukal“ čo-to o outdoor aktivitách a dobrodružne strávených dovolenkách. Zakladateľ dnes úspešnej spoločnosti Adventoura nám predstavil zážitok v podobe pozorovania medveďov a potvrdil či vyvrátil mýty o tejto, na Slovensku hojne rozšírenej, šelme!

Čo sa rozumie pod „zážitkovým dňom“?

    Zážitkom je všetko. Zážitok je dokonca ukázať človeku, čo je čučoriedka. Ľudia vidia iba to, že si kúpili čučoriedky zatvorené vo fľaši. Ale dobrý sprievodca je aj o tom, aby ukázal, ako rastie čučoriedka, ktoré rastliny sú chránené... Aj popri túrach za medveďmi sa ľudí snažíme učiť botanike, faune, flóre. Napríklad dnes sme videli mladú vretenicu, ktorá sa vyhrievala pri chodníku. Skoro ráno pred nami bežal zajac poľný. Vzadu v ústí Tichej doliny sme spozorovali krásneho obrovského jeleňa s nádhernými parohmi spolu s jelenicou. Hore na horizonte bolo zase 7 kamzíkov.
 

Aké veľké skupiny sa môžu zúčastniť zážitkových dní?

    Na sledovanie medveďov neberiem veľa ľudí, max. ôsmi ľudia. Je to kvôli tomu, aby nerobili hluk. Pretože keď robia hluk, plašia zver a tým pádom sa nič nevidí. Nikde však nie je predpísané, že výlet musí vyzerať tak, ako ho ponúkam. Ľudia si ho vyberú a môžu konzultovať o zmenách v jeho priebehu či počte osôb. Mám v skupinách aj deti. Deti sú lepšie v hľadaní než rodičia. Rodičia už majú mínus jednotky a plus jednotky okuliare. Deti to berú skôr ako zábavu a veľa sa naučia. Práve to je také cenné. Stretneme sa v Podbanskom a aj to je na zážitkovom dni pekné, že sa dá ísť do Tichej doliny na bicykli. Takže aj keď sa maco nevidí, tak je to pekný výlet v krásnej zelenej prírode.
 

 

Prečo práve pozorovanie medveďov? Väčšina ľudí sa ich bojí, uteká od nich ... a predsa sa nájde pár odvážnych ľudí, ktorí ich chcú pozorovať.

    To je druhá vec, ktorú učíme ľudí. Učíme ich, že je to celé inak, než sa to v médiách prezentuje. Rozprával som sa s jedným lesníkom o útokoch medveďa na človeka. Za posledných 10 rokov boli asi 4 hlásené prípady. Aj tie boli také ... hubár niekde „v nikde“ vyrušil medveďa / lesníci na Javorine tuším rúbali drevo v zlej lokalite, medveď sa zľakol a došlo k útoku. Pre zver sú to všetko prekvapenia. Medveď nikdy nečaká na turistu, kedy naňho zaútočí. Medveď nikdy neútočí. Učíme ľudí, že keď sa vyberie do prírody rodina s deťmi, je v poriadku, že sú trochu hluční, pretože keď ich medveď aj z 200 metrov počuje, nasadí 30 kilometrovú rýchlosť a beží od nich preč. No a pokiaľ dôjde k stretu s medveďom, netreba panikáriť. Len ticho odísť iným smerom, prípadne on odíde. Niektorí ľudia pri strete s medveďom videli, že medveď sa postavil na zadné. Vravia si: „Aha, ide útočiť!“ Ale vtedy práve nejde útočiť. Keď je medveď „na štyroch“, jeho oči sú vo výške 60cm. No keď sa postaví „na zadné“, vidí z výšky 1,80 metra. Čiže si robí len rozhľad a snaží sa ňuchom zacítiť človeka alebo čo to je. On je zvedavý. No a potom odbehne.
 

Kde zvyknete pozorovať medvede? Máte vytipované miesta, o ktorých viete, že sa na nich medvede zdržiavajú?

    Jedná sa vždy o rovnaké miesta, rovnaké trasy - Vysoké Tatry, Západné Tatry, Tichá dolina. Musíme zostať vždy na vyznačenej ceste. Nemôžeme ísť mimo chodníka. To by bolo voči národnému parku. Študujem aj staré práce, v ktorých sa medvede trekovali náramkami /obojkami. Respektíve sa sledovalo, kde mali brlohy. Sú práce, v ktorých sa vlastne presne zakreslili lokality. Hoci medvede majú brlohy stále na inom mieste, takže sú práce občas trochu bezpredmetné. Ale môžem človeku ukázať, že tam bol niekedy brloh / ktorým smerom stavajú brlohy / ako vyzerajú brlohy...
 

Ako vyzerajú medvedie brlohy? V rozprávkach spia medvede v jaskyni a vybehnú na nás, keď do nej vojdeme.

    Tak to záleží. Keď je v lese veľký spadnutý strom, ktorý má vyvrátené korene, vznikne dutina, ktorá sa stane medvedím brlohom. V Západných Tatrách je napríklad časť Tichej doliny z vápenca, čo znamená, že je tam asi 7 jaskýň. Medvede používajú často tieto jaskyne na brlohy. Ale jaskyne sú dosť vysoko, takže sa do nich človek väčšinou nedostane. Alebo v miestach, kde sú žulové závaly je priestor, kde medveď vojde, vystelie si ho trávou a tam spinká od novembra do marca.
 

Aký je denný režim medveďa? Je ako mačiatko? Párkrát sa napapá, pohrá sa a väčšinu dňa prespí?

    Záleží, aká je sezóna. Je to iné na jar, iné na jeseň. Na jeseň sú vkuse vonku, pretože potrebujú skonzumovať aspoň 5 kíl čučoriedok či iných lesných plodín/deň, aby si vytvorili zásoby na zimu. Nechytajú pstruhy a nemáme tu ani lososa. Tak isto nejdú po kamzíkoch ani po vysokej zveri, pokiaľ nie je zranená. Sú dobrý bežci aj dobrý lezci, ale nebudú ich naháňať. Chcú šetriť energiou. V jeseni sú aktívnejší. Teraz sú doliny také mdlé, vidno málo zveri. Jednak je teplo a nepotrebujú toľko jesť. Mňa medveď fascinuje, pretože je to úžasná šelma. Veľmi tichá šelma. Aj keď vedľa vás chodí, nepočujete ho. Nepočuť ho ani počas roka. Počuť ho len vtedy, keď sa bije s iným samcom. Ale za 5 rokov som ho počul v takej situácii asi iba raz. Je to obrovská šelma a ten, kto ho nevidel, nesedel 200 metrov od neho aspoň polhodinu to asi ťažko pochopí... Nedá sa to poriadne vysvetliť. To treba asi zažiť. Medveď je ako veľká mačka alebo veľký pes. Keď sa niekde pri vás hrajú medvieďatá a vy ich pozorujete, zistíte, že sú ako malé deti. Váľajú sa po sebe, hryzú sa. Je to také smiešne. Ten kto to raz zažil, chce to opäť vidieť. Aj preto, že je to stále iné, lebo každý medveď má inú farbu. Jeden je strieborný/svetlohnedý/tmavohnedý.

Z akej vzdialenosti je bezpečné pozorovať medvede? Stalo sa Vám niekedy, že ste zobrali ľudí na pozorovanie medveďov, ale nakoniec ste žiadneho nevideli?

    Pred každou túrou poviem klientovi, aby nastavil svoje očakávania na 10%, aby nemal očakávania, že prídeme a vidíme. Pretože niektorí ľudia sú takí a vedia byť dosť nepríjemní, keď nevidia medveďa celý deň. Musím ich nastaviť, že cez ten deň sa nemusí uvidieť nič. Záleží aj na sprievodcovi, ako si nastaví človeka. Základ je, že to bude pekný deň na bicykloch. Ale ja nemôžem povedať macovi: „O pol siedmej buď tam pri tej kosovke.“ Vždy si evidujem každú túru a píšem si, čo sme videli. Prirodzene to stále vyjde tak, že pozorujeme asi na 200 – 300 metrov. Relatívne blízko, ale stále ďaleko. Čiže ten medveď ku nám nikdy nepríde. Skôr keď nás začuje alebo nás cíti, tak zalezie do kosovky a nič sa nedeje. Vyhne sa stretu. Dá sa to pozorovať okom, ale máme aj špeciálne ďalekohľady. Pre každého klienta máme normálny ďalekohľad, ktorý je celkom veľký, ale ja beriem so sebou vždy aj monokulár. Ten je čisto na jedno oko, priblíži dvakrát bližšie a nechveje sa, lebo to nie je v ruke, ale na statíve.

Čo robiť v prípade, že sa človek vyberie na turistiku sám a teda sa nemá s kým rozprávať? Zaberá pískanie alebo píšťalky na medvede?

    Človek by nemal ísť sám do hory. Nech sú aspoň dvaja. Tvrdí to horská služba, tvrdia to vodcovia. Ak je teda človek sám a vie, že môže stretnúť medveďa, tak je dobré, aby bol „vyzbrojený“ rolničkou na ruksaku. Keď som napríklad ja sám v doline, niekde pri potoku, kde ma medveď nepočuje, každých 100 metrov tlieskam. Medveď tento zvuk počuje a ide preč. Alebo si treba pustiť hudbu, aby sme medveďov neprekvapili. Ale, samozrejme, každý, kto stretne niečo dvojmetrové a 300-kilové sa bojí. Špeciálne ľudia, ktorí ho vidia prvýkrát v živote. My, ktorí za nimi chodíme často do dolín ich už aj chápeme. Netreba k nim ísť. Možno sa z diaľky pozrieť, ale nekričať, neplašiť, nepískať, neprekvapiť ich, nechať tak.
 

Existuje univerzálne odporúčanie čo robiť, keď stretneme medveďa pri večernej prechádzke Smokovcom?

    Zdraví rozum hovorí – nepribližovať sa, nefotiť, nefilmovať, nechať to tak a ísť preč. Pamätám si situáciu medvedice s medvieďatami na strome v Smokovci. Tam bolo veľa, povedal by som, nerozumných ľudí. Boli priamo pod stromom a fotili si ju. Medvede vo všeobecnosti nebývajú nervózne, ale mohlo dôjsť k tomu, že by medvieďa spadlo dole a medvedica by zaútočila na okolitých ľudí v snahe brániť svoje mláďa. Aby mali ľudia cool fotky a videá na instagrame, dokážu ísť k medvedici veľmi blízko a to je nebezpečné. To čo sa deje v Smokovci, no... niekedy sa tam ocitne medvedica s malými. Kvôli odpadkom. Toto je trochu problém. Ona je už apatická, nebojí sa. To už však nie je na našom odporúčaní. To už musí riešiť národný park a štát. 
    Pokiaľ Vás zaujala idea dobrodružne strávenej dovolenky, určite neobíďte webstránku Adventoury! Okrem, u nás stále pomerne neobvyklého, pozorovania medveďov môžete zvoliť turistický balíček „Od chaty po chatu“ (7 dní v Tatrách, vždy sa spí na inej chate) alebo športovejšiu variantu, pri ktorej prebicyklujete zhruba za týždeň asi 270 kilometrov okolo Tatier. V ponuke sú taktiež obľúbené plte, sprevádzanie UNESCO pamiatkami, Dobšinská ľadová jaskyňa, hrad Levoča či málo prebádaná Liptovská Teplička. No a prezradíme Vám ešte jednu pikošku zo súdka outdoor dovoleniek – Adventoura plánuje už toto leto sprístupniť paddleboardy na priehradách a pre odvážnejších aj splavovanie Dunajca na paddleboardoch.
 
    Ak teda stále váhate, kam na tohtoročnú letnú dovolenku, vyberte si komfortné APLEND ubytovanie a prežite nezabudnuteľné chvíle vo Vysokých Tatrách a okolí v duchu slov Eleanor Roosevelt: „Každý deň urobte jednu vec, ktorá vás desí.“